Hlas a SNS môžu byť radi, že ešte majú voličov. Najväčší problém však má Robert Fico (komentár Martina Behula)

Prieskumy preferencií sú jednou z mála súťaží, v ktorej je prvé miesto zväčša to najmenej zaujímavé. Iste, prvenstvo má psychologický efekt. Ľudia radi volia víťazov, a tak najmä pre strany, ktoré voľby ešte nevyhrali, má aj takáto virtuálna výhra význam. To, že Progresívne Slovensko je lídrom podľa oboch najväčších agentúr, teda nie je na zahodenie.

Prečítajte si tiež:

Progresívne Slovensko narazilo na strop, Robert Fico zobral Hlasu polovicu voličov. Ako vyzerá podpora strán po koaličnej kríze?

Robert Fico a azda už aj Michal Šimečka sú však dosť skúsení na to, aby vedeli, že voľby na jeseň 2027 sa nevyhrávajú na jar 2025. Dva a pol roka pred poslednými voľbami boli Smer a Progresívne Slovensko vedľa seba rovnako ako dnes. Ibaže s jednocifernými preferenciami súperili o štvrté miesto. Smer mal zhruba deväť percent, progresívci boli radi za osem.

„Našich ľudí“ chráni to, že je pri moci Robert Fico. No ten „vysáva“ kľúčového partnera:

Nemôže za to Smer

Suverénnym lídrom bol vtedy Hlas s náskokom desať percentuálnych bodov pred druhou SaS. Keby to dopadlo takto, dnes by sme mali celkom iného prezidenta, lebo Peter Pellegrini by „ešte robil“ a nešiel by sa „odpratať niekde na reprezentatívnu funkciu“ a Richard Sulík by sa asi zaoberal niečím vážnejším, než zapekaním smotanových zemiakov na Instagrame.

Alternatívnu históriu však nechajme spisovateľom. Omnoho zaujímavejšie ako preteky Progresívneho Slovenska a Smeru v rámci štatistickej chyby je úpadok Hlasu a SNS. Nielen preto, aký je výrazný, či preto, že je zrejme nezvratný, ale najmä preto, že hoci sú antipatie medzi týmito stranami očividné, príčiny ich pádu sú veľmi podobné.